Včera o tom rozhodlo SDKÚ-DS. Začal sa plíživý proces rozkladu bývalej kľúčovej strany.
Po tom, ako bratislavské staré štruktúry verné línii Mikuláša Dzurindu prevalcovali župana Bratislavského samosprávneho kraja Pavla Freša a podporili Luciu Žitňanskú, je jasné, kto v SDKÚ-DS naozaj vládne. A hlavne to, aké princípy a hodnoty vládnu.
Volič to určite nie je, lebo volič to nikdy ani nebol.
Ak SDKÚ-DS po neslýchane trápnej strate Bratislavy, pretože nemohla nepostaviť takú famóznu kandidátku, akou bola bývalá dobrá herečka, ale absurdná velvyslankyňa Magda Vášáryová, stratí ešte aj poslednú baštu, bratislavský kraj, tak to bude jej posledný veľký krok podľa známeho scenára z autorskej dielne HZDS-ĽS.
Scenár sa volá…, zabudol som ho, ale je to veľmi tragikomický názov, spomeniem si naň do konca tohto blogu…
Uspešný trnavský župan Tibor Mikuš, bývalý vysoký funkcionár HZDS-ĽS, je dobrý príklad ako sa dá opakovane uspieť vo voľbách aj bez podpory akože veľkej a akože materskej strany.
Pavol Frešo, obľúbený – neobľúbený, úspešný – neúspešný, všetko jedno, nereformovateľné kriminálne štruktúry SDKÚ-DS aj tak vždy rozhodnú podľa svojich potrieb a záujmov.
Lebo vždy takto rozhodovali.
Pokiaľ týchto korupčníkov a klientelistov volič nevypoklonkuje aj z miestnych zastupiteľstiev, dotiaľ bude SDKÚ-DS chorá strana.
Ale veď nech! Napríklad taký Pavol Frešo, hmm, starať sa ako komunistický aparátnik do toho, kto môže vystúpiť na nejakých slávnostiach, preto lebo, je tiež choré. Takto by sa asi Mikuláš Dzurinda nikdy neznížil. Nech je mu toto málo ku cti.
(Agentúrne správy nič nehovoria, ako sa na celú vec díva Ivan Mikloš. Alebo sa už v cele predbežného zadržania nedajú robiť tlačovky?)