Súčasná geopolitická kríza je pomenovaná: tango nohavičky o 2 čísla menšie

13. marca 2014, phrubec, aPolitika

Prečo niekto môže nosiť tango nohavičky o 10 čísiel väčšie (vieme, že je to veľmi sexy), a prečo niekto iný musí nosiť hlboko zarezané o 2 čísla menšie? Poprípade ešte menšie? Týmto problémom sa teraz zaoberajú najlepšie geopolitické mozgy a iné orgány.

(Ak by niekto podráždene reagoval, že veď tu bola Kuba a „karibská kríza“, tak tomu len toľko, že to bola príliš malá vreckovka na príliš veľký nos. Áno, stále hovorím o Kryme, Ukrajine a okolí.)

Ale takto vyvážená geopolitika negunguje. Takto sa dá akurát docieliť skratová reakcia alebo aj niečo väčšie. (A keďže občania EÚ, ako vždy, nemajú svojich politikov a svoje armády pod kontrolou, tak sa môžu ocitnúť v situácii, ktorú si určite neželali.)

 

Problém číslo 1 je ten, že všetky geopolitické softvéry sa testujú naživo kade-tade, len nie na území USA. A presne tam by sa mali realizovať. Je to predsa najväčší vývojár, výrobca a vývozca tohto softvéru, bolo by teda prirodzené, keby ho najprv testoval na sebe.

 

(Nech si nikto nemýli geopolitiku s gejopolitikov, to J tam pôvodne nebolo, aj keď posledná olympiáda naznačuje, že aj tu sa budú hranicie stierať a 2 politiky sa budú zbližovať, možno sa aj zaregistrujú.)

 

Usáci, na rozdiel od Rusákov, vôbec nevedia, čo je to žiť uprostred vojny. Akejkoľvek vojny. Dúfam, že skôr či neskôr si svetová verejnosť uvedomí, že nemôže stále tolerovať jedného globálneho psychopata, ktorý stratil akékoľvek ohľady, ale hlavne všetky mapy s jasnými „hranicami životných záujmov“.

Preto som za samostatné Nové Mexiko. Tým by to mohlo začať. Nie je to nová alebo zabudnutá téma. Nové Mexiko si zaslúži vlastnú budúcnosť, je to okupovaná krajina bez akejkoľvek politickej autonómie. Ak sa pripojí k „starej dobrej matke“, bude to ich vec, Mexičanov a ostatných Indiánov. (Fakt, aj Indiáni Nového Mexika sú národ, dá sa to vygúgliť…)

 

Ale na úplný začiatok by sa mala usporiadať „Konferencia priateľov USA“ (Brazílie, Venezuely, Ruska, Číny, Iránu a ďalších priateľov), kde by sa dohodli pravidlá, čo s touto chronicky problémovou krajinou, ktorá má dobrú armádu aj spravodajské služby aj veľa prostriedkov na korumpovanie politikov aj na zakladanie mimovládnych organizácií po celom svete na podporu demokracie alebo čohokoľvek iného, čo ich armáda práve nepotrebuje v muničných skladoch.

(Čína to má s principiálnosťou ťažké, na jednej strane Tibet, ktorý nechce pustiť a na druhej strane Taiwan, ktorý chce pripojiť aj defakto. Aj kvôli nej treba vyváženú globálnu politiku.)

 

Toľko na túto šteklivú tému týchto dní. Keby som vedel kresliť, pridal by som nejaké múdre grafy vo forme karikatúr, ale neviem.