„Všetku moc ľudovému komisárovi Kiskovi! Ani jeden hlas socialistickej buržoázii!“
(Takto treba do nich, súdruhovia! Takto sa robí predvolebná agitácia. Pozrite sa, ako sa do nej zapojili súdruhovia z denníka SME a týždenníka TÝŽDEŇ. Tak je to správne, tak to má byť! Ponovembrové „Rudé právo“ žije, ponovembrový „Svět socialismu“ opäť dýcha!)
Áno, asi takto si predčasom predstavovali kampaň súdruhovia napravo. Lenže veci sa vyvrtli celkom opačne, „už ani jeden hlas tej jednej strane, prosíme!“, to je ich agitácia dnes. (K tejto téme už boli napísané mnohé vtipné blogy!)
Je to asi slovenský paradox, ale pravici načas najviac prospeje, keď súčasné tzv. pravicové strany utŕžia totálny debakel.
Stony a ponosy spomenutého ľudového komisára, že nedajme všetko triednemu nepriateľovi, by mali byť pre každého pravicového voliča výzvou, aby Takzvaných poslal navždy do zabudnutia.
„Už ani jeden hlas vyplakávačom a chudákom!“
Vyčistí sa stôl, ukážu sa jasné kontúry a jasné fronty. Našťastie sa ľavica, alebo tiež len tzv. ľavica, vystavuje extrémnemu riziku, že neunesie trojmocnú konšteláciu moci. Môže sa maximálne znemožniť na dlhú dobu, ak sa pôjde čínskou cestou… aj keď Fico sľubuje rakúsku cestu a veľké bratanie sa s ľudovcami.
Teraz neviem povedať, či perspektívne nie je Fico to povestné menšie zlo…
P. S. 1: Ak v tejto krajine niekoho podporuje SME a TÝŽDEŇ, tak to je tá najlepšia vizitka, že o koho skutočne ide. Taký kandidát už nemusí na seba ani nič prezrádzať.
P. S. 2: Poučenie týchto dní, „daj si pozor, aby ťa nepoužili ako Pravý sektor na Ukrajine“.