PhRubec

Veď je to pochopiteľné aj za bieleho dňa. Stará pravica, ako sme ju poznali, definitívne zaniká. A?

SDKÚ-DS je skrz-naskrz nereformovateľná strana so silným a zdravým korupčným základom.

SaS sa správa, akoby ani nechcela dosiahnuť to, čo akože chce dosiahnuť, teda je to strana typu krok vpred, dva polkroky vzad, potom splašených revolučnoanarchistických desať krokov vpred a pragmatickorealistických dvadsať polkrokov pomaly, veľmi pomaly späť.

Zvyšné strany – KDH, tá stará skúsená prostitútka, ktorá voľakedy dávno chodila aj do kostola a Most-Híd, jediná strana, ktorá prostredníctvom profíkov ako Zsolt Simon a József Nagy dokáže zaručiť, že si bude môcť každá slovenská rodina dovoliť na deň ústavydania kamzíka na víne, samozrejme na slovenskom víne, tokajskom – sa v záujme záchrany Slovenska podujímajú na ťažkú, nevďačnú, špinavú, dlhodobúa nikdy nie dosť zaplatenú úlohu udržať na uzde Smer-SD, asi ako voľakedy Francúzsko chcelo udržať Nemecko na uzde, až z toho vznikla Európska únia.

My tomu môžeme hovoriť jednotná kandidátka ako vyššia forma koaličnej spolupráce a manželstva z rozumu. Rozumu?
No dobre, nech niekomu rozum funguje hoci aj takto.

…teda ten sen… že nová pravica bez matriošiek vyrobených politickým marketingom, že keď sa jedna okuká, vyskočí z nej ďalšia, počnúc veľkým formátom známych osobností končiac malým formátom neznámych mažoretiek z miestnych politických štruktúr, akože nové tváre, alternatívy, nové nádeje a ešte jedna šanca pre Slovensko a ešte jeden pokus pre roztržitého voliča, ktorý omylom do parlamentu postrčil konkurenciu.
Od exkomunikovanej Martinákovej cez Vášáryovú, Radičovú, Žitňanskú až po…? (Raz som videl na blšom trhu matriošku, ktorú tvorilo tridsať figúrok a všetky osebe boli roztomilé, lenže rozložené vedľa seba pôsobili neprakticky a neznásobili ten prvý, veľmi dobrý dojem.)

…lenže som sa predčasne zobudil a prorocký sen som nedosníval. Teraz neviem, či išlo o zúfalý plán zachrániť, čo sa ešte dá (tzv. plán bé, možno aj bébé), alebo niektorí ľudia z  pravice našli až teraz dostatočný dôvod poriadne buchnúť za sebou dvermi na chlieve a odupať hnoj z bagančí.

Klasická pravica SDKÚ-DS a SaS sú ako drahé lode (pre niekoho výletné, pre iného bojové), ktoré sa definitívne potápajú, pomaly a isto klesajúc ku dnu v temnom mori politických intríg a kombinácií, ktoré aj samé vytvárali, zarývajúc sa do bahna zabudnutia a mátožných spomienok svojich bývalých voličov vedľa takých lodí zašlej slávy ako KSS, VPN, ZRS, HZDS, DS a SMK. Zabudol som na nejaký vrak? Čitateľ si doplní.

A čo teraz?

Naozaj otázka a dilema týchto dní znie: „tepna alebo žila“?

Po varovaní zo spisu Gorila, že politické strany možno využívajú pre svoje ciele aj profesionálne prostitútky v štátnych fondoch, akciovkách a agentúrach, by možno mohla znieť: „prostitútky alebo matriošky“?

Čo by asi na to povedali naši experti, prepáčte, naši terapeuti na politiku? Že politologicky by mohla otázka stáť takto: „alebo stará dobrá vláda jedinej strany, teraz eufeministicky nazývanej sociálnodemokratická, alebo stará dobrá koalícia na spôsob veľká miešaná teplá zmrzlina ananásovo-zemiaková“?

Historicky zas takto: „o našom dialektickom vývoji platí, že socializmus je štádium od kapitalizmu ku kapitalizmu a postkomunizmus je len kávičková pauza medzi tvrdým komunizmom a mäkkým komunizmom“?

A ešte sociologicky by mohla znieť takto: „alebo voliť na predčasné voľby pre infarkt v koalícii alebo pre infarkt v spoločnosti“?

Bez odpovede. Nemal som sa zobudiť z tak dobre naštartovaného sna.