PhRubec

(Kus poriadnej, vitálnej Voltairovskej irónie,
Rushdieho drzé experimentovanie s tabu,
slovenská novinárska superzbabelosť
a hlavne všadeprítomná adminovská cenzúra…
ma viedli k položeniu tejto rečníckej otázky 21. storočia. A to sme ešte len na jeho samom začiatku.

Keď som si pozeral staré vydania novín a časopisov z prvej Československej republiky, tak ma zarazili vydania s poloprázdnymi stranami a poznámkou, že „Po cenzúre“ alebo „Cenzúrované“.
V mysli som si klepal na čelo.

Ďakujem za všetky reakcie, ktoré sa nazbierali k „prvému vydaniu“ tohto článku. Tak mi to nejako prišlo, že vďaka hlavne za tie negatívne.)

Aké fúúúj, vy extrémisti! Je to taký istý normálny homosexuálny styk, ktorý je viacerými medzinárodnými paktami chránený a Európskou únou ešte aj podporovaný pod názvom multikultúrny styk. My, ľudia, sme jedna kultúra a ony, zvieratá, sú druhá kultúra. Možno taká trochu inakejšia, ale čo na tom? No veď čítajte ďalej, bez predsudkov a irónie!

(Hneď na začiatku som zabudol poznamenať, že mnohí ľudia majú veľmi konzervatívne predstavy o homosexualite rovnako ako o akejkoľvek sexualite.)

Takto to medzi nami neformálne funguje tisícročia. Je to tradičné, aj progresívne, moderné, demokratické, individualistické, kolektivistické, kapitalistické aj socialistické, ale hlavne je to bez akýchkoľvek zmlúv a dodatkov. Prečo?
No lebo je to úplne normálne, prirodzené a také samozrejmé ako napr. tancovanie.

Každý človek tancuje inak. Niekto tancuje veľmi rád, tancuje všetko a často, naopak, niekto netancuje vôbec alebo sa zdráha tancovať. Robíme z tejto rôznej tanečnej orientácie vedu? No nerobíme.

Opakujem, so zvieratami neformálne a tisícročia nažívame. Bez akýchkoľvek zmlúv medzi nami a nimi – chováme ich, šľachtíme, klonujeme, zabíjame, zdierame z kože, týrame, hospodársky využívame, jazdíme na nich, robíme na nich pokusy, väzníme ich v ZOO, cirkusoch a panelákoch, odoberáme im mláďatá, niektoré tvrdo trénujeme a používame proti iným ľuďom, šikanujeme ich, prerábame ich na ľudské myslenie, zosmiešňujeme ich, ale hlavne ich stále diskriminujeme, lebo ich označujeme za odlišnejšie tvory alebo priam potvory.

Iste, niektorí ľudia s nimi zaobchádzajú presne opačnejšie, úplne inakšejšie, veľmi láskavo. Ani s vlastnými deťmi tak dobre nezaobchádzajú. Niektorí ľudia dokonca odmietajú mať deti, radšej sa maznajú so zvieratami. Alebo dokiaľ nemajú deti, majú zvieracích miláčikov.
Tak prečo by sme nemohli s nimi úplne normálne, prirodzene a samozrejme súložiť? Zvieratá majú plné právo aj na takúto formu ľudskej všímavosti!

Zbavte sa konečne extrémistických predsudkov, milí čitatelia! Verím, že vás moje silné argumenty úplne presvedčili a zdolali.
Chcem aj takouto formou poprosiť homosexuálnu stranu SaS, aby viac presadzovala ľudské práva a hlavne najzákladnejšie právo na prirodzený styk.

Na záver toľko, že niektoré zvieratá, napr. niektoré opice sú v podstate také isté ako my.
Nielen gorily, to už vieme.

A na úplny záver ešte toto, že ako dobre, že nikto, dokonca ani z pravicových politikov, si nezastal poslanca Kuffu, toho extrémistu číslo 1 (tak mu treba, Kotlebovi, ani sa nedostal do parlamentu a ešte mu aj vietor z plachiet zobrali).
To svedčí o tom, že Slovensko je na dobrej, normálnej a hlavne prirodzenej ceste.

(Budúci blog bude o onanovaní na verejnosti a bude to tiež len taká nejaká rečníka otázočka.)